Niekedy sa stanú veci, ktoré nás zasiahnu oveľa silnejšie, ako by sme čakali. Strata. Zrada. Poníženie. Situácia, z ktorej nevieme von. A s tým prichádza vlna emócií, ktorú nevieme ani pomenovať, ani zniesť.
Cieľom tohto cvičenia nie je dostať sa preč od bolesti. Je to opak – priblížiť sa k nej, aby ste pochopili, čo vám hovorí. A čo z toho potrebujete.
Sadnite si niekde pokojne. Vezmite pero a papier.
Krok 1: Čo sa stalo – a čo ste pri tom cítili v tele?
Najprv popíšte, čo sa stalo. Len fakty – nie emócie, len udalosti. Čo sa stalo? Kedy? Kto bol zahrnutý?
Potom sa presuňte dovnútra. Zatvorte oči a opýtajte sa tela: kde cítim bolesť alebo napätie? Čo je to za pocit? Zvieranie? Ťarcha? Prázdnota?
Len sled udalostí. Bez hodnotenia, bez emócií – zatiaľ iba to, čo sa objektívne stalo.
„Stalo sa… Bol tam… Povedal/a…"Namiesto toho, aby ste sa bolesti vyhli, skúste sa k nej priblížiť. Kde ju cítite? Aký je to pocit – fyzicky?
Napíšte si to. Aj keď to znie divne: „tlak za hrudnou kosťou", „prázdnota v bruchu".Keď nájdete tú bolesť, skúste ju pomenovať. Doplňte: „Je to pocit ako…" – smútok, strach, strata, nespravodlivosť, hanba, beznádej, iné.
Overujte si, či to slovo sedí. Keď áno, pocítite malú úľavu alebo „klik".Krok 2: Čo táto emócia potrebuje?
Každá emócia za sebou nesie nejakú potrebu. Smútok potrebuje uznanie a čas. Strach potrebuje bezpečie. Hnev potrebuje, aby sa niekomu povedala pravda.
Zostaňte v kontakte s telom – nie s hlavou. Čo práve teraz potrebujete, keď sa takto cítite? Podporu od niekoho? Čas na smútok? Aby vás niekto počul?
Doplňte: „Potrebujem ___."Nie každú potrebu je možné okamžite splniť. Ale každú je možné uznať. Prečítajte si túto vetu a doplňte medzery:
Čo môžete urobiť práve teraz? Zavolať niekomu? Ísť na prechádzku? Uvariť si niečo teplé? Aj malá starostlivosť o seba má váhu.
Nečakajte, kým bude lepšie. Urobte niečo malé hneď teraz.Bolesť nie je nepriateľ
Vyhýbanie sa bolestivým pocitom je lákavé. Ale dlhodobo vedie k väčším ťažkostiam, nie menším. Keď sa k bolesti priblížite a vypočujete ju – zvyčajne sa pohybujete dopredu rýchlejšie, ako keď sa jej vyhýbate.
Nie ste slabí, keď cítite bolesť. Ste ľudskí. A vaše emócie vám práve teraz niečo dôležité hovoria.
Keď to nestačí urobiť sám – je to v poriadku
Niektoré bolesti sú príliš veľké na to, aby sa s nimi dalo pracovať osamote. Ak sa cítite zavalení a neviete sa z toho dostať, napíšte mi – som tu práve preto.
Chcete ísť hlbšie do svojich emócií?
Pozrite si ďalšie cvičenia zamerané na spájanie sa s vlastnými pocitmi.
Prejsť na cvičenia →Vypočuť si tento článok ako podcast