Hlava sa točí v kruhu. Znova a znova tá istá spomienka, ten istý moment, tá istá otázka: prečo sa stalo to, čo sa stalo? Prečo sa nedalo zabrániť? Čo som urobil/a zle?
Toto cvičenie vám pomôže vrátiť sa k tej spomienke inak – nie cez hlavu, ale cez telo a emócie. A nájsť v nej to, čo ešte nebolo vypočuté.
Prečo sa myšlienky točia v kruhu – a ako z toho von
Mentálne prežúvanie je ako auto zaseknuté v blate. Kolesá sa točia, ale nikam sa nedostanete. Zvyčajne je to preto, lebo sa snažíte vyriešiť situáciu logikou – hoci jej riešenie nie je logické, ale emočné.
Keď sa vrátite k spomienke cez telo a emócie, začnete sa skutočne pohybovať. Tu je postup:
Ak je to konkrétna udalosť – zamerajte sa na ňu. Ak je to celé obdobie – vyberte jednu spomienku, ktorá najviac vyniká.
Napríklad: ťažké detstvo, šikana, zlyhanie, strata, zrada.Najprv len fakty – čo sa udialo. Potom pridajte, ako ste sa pri tom cítili.
Najprv udalosti, potom emócie – nie namiešane.Zatvorte oči. Prehrávajte si tú scénu. Ste tam – ako mladšia verzia seba. Čo vidíte, počujete, cítite v tele?
Zostaňte v tej predstave aspoň chvíľu. Neponáhľajte sa preč.Aký to bol pocit zažiť to? Presuňte pozornosť na brucho a hrudník. Čo je tam? Napíšte si to.
„Cítil/a som… Bolo to ako…"Opýtajte sa seba – nie „prečo sa to stalo", ale „čo som vtedy potreboval/a?" Ochranu? Podporu? Aby vás niekto videl?
Toto je otázka, ktorá vás posúva. Nie „prečo".Keby sa vtedy stalo to, čo ste potrebovali – aké by to bolo? Kto by bol pri vás? Čo by povedal alebo urobil? Nechajte sa tým pocitom naplniť.
Toto nie je klamanie seba. Je to uzdravenie.Chcete sa o tom s niekým porozprávať? Pracovať na tom ďalej? Potrebujete pomoc pri vyrovnávaní sa s tým?
Ak prežúvanie a starosti neodídu – nevzdávajte sa. Skúste cvičenie neskôr, alebo vyhľadajte podporu.Prežúvanie neznamená, že ste slabí
Znamená, že je tam niečo dôležité, čo čaká na spracovanie. A to, že ste ochotní na to pozrieť, je odvaha.
Ak prežúvanie trvá dlho a ovplyvňuje váš život – je to signál, že to potrebuje viac ako cvičenie. Vyhľadajte niekoho, kto vám s tým pomôže.
Keď sa z toho sám neviete dostať – nemusíte
Ak sa tá spomienka vracia mesiace alebo roky a nevie z toho von, ozvite sa mi – toto je presne to, čím sa v práci s ľuďmi zaoberám.
Chcete lepšie pochopiť, odkiaľ vaše spomienky pochádzajú?
Pozrite si cvičenie na skúmanie emočne významných spomienok z detstva.
Prejsť na cvičenie →Vypočuť si tento článok ako podcast