Asertívny hnev a práva na jeho vyjadrenie
I: Máte právo byť konečným sudcom vašeho vlastného správania, myšlienok a pocitov a preberať zodpovednosť za to, čo vyvolajú a za ich dôsledky pre vás samých
II: Máte právo neposkytovať žiadne dôvody alebo ospravedlnenia na obhajobu vášho správania
III: Máte právo posúdiť, či ste zodpovední za nájdenie riešení problémov druhých ľudí
IV: Máte právo zmeniť názor
V: Máte právo robiť chyby – a niesť za ne zodpovednosť
VI: Máte právo povedať "neviem"
VII: Máte právo byť nezávislý na priateľstve druhých, skôr než s nimi začnete jednať
VIII: Máte právo správať sa pri rozhodovaní nelogicky
IX: Máte právo povedať „nerozumiem“
X: Máte právo povedať „je mi to jedno“
I: Máte právo byť konečným sudcom vašeho vlastného správania, myšlienok a pocitov a preberať zodpovednosť za to, čo vyvolajú a za ich dôsledky pre vás samých
Počas vášho života si vymýšľate pravidlá o tom, čo a ako by sa malo a vodítkom vám býva to, čo vás ako deti naučili. Tým že tieto pravidlá aplikujete na iných, porušujete ich asertívne práva a manipulujete nimi a ich správaním. Zbavujete sa tak pocitov neistoty z toho, že neviete ako sa sa zachovať či si poradiť.
Normy a pravidlá, na ktoré sa pri manipulovaní iných odvolávate, tvrdia čo je dobré a zlé, spravodlivé, férové, podľa zdravého rozumu či logické.
Manipulátor si neuvedomuje, že nepotrebuje vonkajšie normy alebo pravidlá ako manipulatívnu podporu toho čo chce a že jediné oprávnenie, ktoré naozaj potrebuje, je fakt, že si to on sám praje. To čo chce, alebo nechce, ho dostatočne oprávňuje k rozhodnutiu o tom, čo bude, alebo nebude robiť a myslieť si.
Ak sú normy a pravidlá do vzťahu dvoch ľudí vnútené jednostranne (napr. šéf vyžadujúci od podriadeného odnesenie obleku do čistiarne po pracovnej dobe), ich dôsledkom aj zámerom je ovládať vaše jednanie, čo porušuje vaše vlastné právo byť sudcom toho, čo budete robiť a čo nie. Neistý manžel môže tak na svoju ženu uvaliť tyranský poriadok jednoducho preto, aby sa vyrovnal so svojim strachom, že sa k nej nedokáže správne chovať (napr. ženy by nemali chodiť do práce a starať sa o deti doma).
Na to aby bol človek vonkajšími normami a pravidlami manipulovateľný, musí byť presvedčený že nieje svojim vlastným sudcom.
Takýto neasertívny človek v sebe často nesie detské presvedčenia ako:
-
„Nebudem o sebe a o svojich činnostiach nezávisle rozhodovať“
-
„Musím byť posudzovaný podľa nejakých vonkajších pravidiel, procedúr a autorít ktoré sú múdrejšie a väčšie ako ja“
Manipulácia je potom akékoľvek chovanie vyprovokované týmito presvedčeniami.
Asertívny človek vie, že právo byť konečným a zvrchovaným sudcom seba sama je jeho primárne asertívne právo, ktoré nedovoľuje nikomu aby s ním manipuloval.
Keď ste svojim vlastným sudcom, vaše nezávislé súdy sú tvorené podľa toho „čo sa vám páči a čo sa vám nepáči“ a nie podľa toho „čo by ste mali a čo nie“.
Každý jednotlivý súd, ktorý ktokoľvek z vás o sebe vynesiete nie je vždy nutne systematický, logický, konzistentný alebo trvalý, nemusí byť pre ostatných preto ani rozumný.
Všetky ďalej uvedené asertívne práva sú odvodené z tohto základného práva na to, aby ste vy sami boli vlastným konečným sudcom a posudzovateľom.
II: Máte právo neposkytovať žiadne dôvody alebo ospravedlnenia na obhajobu vášho správania
Keď o sebe rozhodujete sami, nepotrebujete vysvetľovať svoje správanie niekomu inému aby rozhodli o tom či je dobré, zlé, správne alebo nesprávne.
Iní ľudia majú asertívnu možnosť povedať že sa im nepáči čo robíte. Vy máte možnosť (1) ignorovať ich (2) pristúpiť na kompromis (3) rešpektovať ich a zmeniť svoje správanie
Neasertívny človek v sebe často nesie detské presvedčenie ako:
-
„Mal by som vysvetliť dôvody svojho chovania iným ľuďom, pretože som voči nim zodpovedný za to čo robím“
Ak sa napríklad pri vrátení topánok predavač spýta „Prečo sa Vám nepáčia tie topánky ?“, čím nepriamo hovorí „je nezvyčajné že sa niekomu nepáčia“, neasertívny zákazník s týmto detským presvedčením:
-
nechá predavača rozhodnúť o tom že musí byť dôvod prečo sa mu nepáčia a bude sa cítiť neznalý, ignorantský, hlúpy.
-
preto sa bude cítiť nútený dať dôvody
-
ak začne dávať dôvody, rovnako predavač bude dávať pádne dôvody prečo by sa mu mali páčiť
Asertívny zákazník sa sám rozhodne či potrebuje mať odpoveď na otázku „prečo“ a jednoducho uvedie fakty ako napríklad: „Žiaden dôvod, len sa mi nepáčia“.
Možno by ste na tomto mieste mohli začať namietať niečo ako: „Ako môžem kamarátovi odmietnuť dať dôvody keď sa na nich pýta. Nebude sa mu to páčiť.“
Skúste sa sami seba spýtať nasledovné otázky:
-
„Ako to že od vás kamarát vyžaduje dôvody vášho správania ?“
-
„Je to podmienka vášho priateľstva že mu dovolíte robiť rozhodnutia o vhodnosti vášho správania ?“
-
„Keď mu nedáte dôvody prečo mu nepožičiate auto, ukončí to vaše priateľstvo ? Ako cenné je také kamarátstvo ?“
Iným príkladom by mohla byť asertívna a neasertívna reakcia na otázku: Pôjdeš si so mnou dnes niekam sadnúť na drink ?
Neasertívne nechám pýtajúceho sa rozhodnúť o tom že musí byť dôvod prečo si s ním dnes na drink sadnúť nepôjdem: Cítim sa hlúpy a nútený dať mu dôvody toho že nejdem.
Asertívne rozhodnem sám o tom, že nepotrebujem mať žiaden dôvod prečo nepôjdem a jednoducho odpoviem: „Žiaden dôvod, len dnes s tebou na drink nepôjdem“
III: Máte právo posúdiť, či ste zodpovední za nájdenie riešení problémov druhých ľudí
Ak nerozpoznáte, že máte asertívne právo rozhodnúť sa byť zodpovedný len sami za seba, môžu vami iní ľudia manipulovať aby ste robili to čo chcú tak, že predstavia svoje vlastné problémy ako by to boli vaše problémy.
Neasertívny človek v sebe často nesie detské presvedčenia ako:
-
„Som zaviazaný veciam a inštitúciám väčšími ako som ja, ktoré iní ľudia vytvorili aby udržiavali v chode našu spoločnosť“
-
„Mal by som sa správať tak, aby sa náš vzťah nerozpadol“
-
„Ak vzťah nefunguje, mal by som sa zmeniť ja a nie druhý alebo vzťah“
-
„Ak nastane vo vzťahu problém, je to môj problém a nie zodpovednosť druhého alebo problém vzťahu“
Spoločným menovateľom týchto presvedčení je presvedčenie, že ak nejaký systém nefunguje tak ako má, tak to nieje problém toho systému ale „je to moja chyba“.
Príkladom, ktorý spytuje vaše právo rozhodnúť sa byť zodpovedný len sami za seba môže byť napríklad situácia, keď sa vám partner-ka vyhráža:
„Ak ma neprestaneš hnevať, rozídem sa s tebou“
Ak máte spomínané detské presvedčenia:
-
robíte si čo chcete a cítite sa vinný, že ste uprednostnili svoje potreby pred záchranou vzťahu
-
robíte to čo chce partner-ka a cítite sa frustrovaní, že neviete ako dosiahnuť to čo chcete, bez toho aby spôsobil problémy pre iných, ste nahnevaní, alebo upadnete do depresie a stiahnete sa
Príkladom neasertívnej reakcie na partnerskú vyhrážku by bol váš pocit, že ste zodpovední za partnerove/partnerkine pocity a vaša odpoveď by mohla byť niečo ako: „Neblbni, predsa sa nechceš naozaj rozísť“ „Záleží mi na našom vzťahu a urobím čo bude treba“.
Na druhej strane, ak sa asertívne sami rozhodnete kde je problém a zodpovednosť za jeho vyriešenie (napr. v partnerovi/partnerke alebo v samotnom vzťahu), odpoviete niečo ako: „Keď si naozaj myslíš že sa nemôžeš vyrovnať s tým aký som, možno by sme mali zvážiť rozchod“.
IV: Máte právo zmeniť názor
Neprijateľnosť toho len tak zmeniť názor býva často spojená s detskými presvedčeniami ako:
-
„Nemal by som meniť názor keď som sa už do niečoho vložil. Keď zmením názor je niečo v neporiadku“
-
„Mal by som svoju zmenu názoru nejako ospravedlniť alebo priznať, že som sa pred tým zmýlil“
-
„Keď sa zmýlim, dokazujem tým že som nezodpovedný a že sa pravdepodobne budem mýliť a nemať pravdu aj naďalej a budem tak spôsobovať problémy“
-
„Teda nie som schopný robiť sám dôležité rozhodnutia“
Jedným príkladom by mohla byť kúpa farby s môžnosťou vrátenia v stanovenom čase. Pracovník s farbami vás však môže napriek tomu nútiť ako zákazníka uviesť dôvod vrátenia – napr. aby uspokojil svojich nadriadených alebo seba alebo aby to vrátenie farby nebola jeho chyba ako predajcu. Prípadne si možno len nedokáže predstaviť ako si niekto môže niečo jednoducho rozmyslieť a ešte si pripadať že je všetko v poriadku.
Neasertívne sa v takom prípade zachováte, ak necháte pracovníka rozhodnúť o tom, že zmena názoru je zlá. Vtedy ak by ste nenašli niečo, čím by ste svoju zmenu názoru mohli ospravedlniť, museli by ste konať nečestne a vymyslieť dôvod vrátenia, alebo si farbu nechať.
Asertívne si vytvoríte vlastný úsudok o tom, že zmeniť názor a niečo si rozmyslieť je normálne, správne a primerané a požiadate len o peniaze späť bez uvedenia dôvodu.
Podobným príkladom by mohla byť situácia, keď si chcete svoj vopred zaplatený termín u lekára včas zrušiť.
Ak sa zachováte neasertívne, tak pravdepodobne začnete vysvetľovať prečo ste zmenili názor a budete tak musieť konať nečestne, keďže si dôvod budete musieť vymyslieť.
Asertívne si myslíte, že zmeniť názor a niečo si rozmyslieť je normálne, správne a primerané, nemusíte za to nijako ospravedlniť alebo priznať, že ste sa pred tým zmýlili a jednoducho len oznámite, že ste zmenili názor.
V: Máte právo robiť chyby – a niesť za ne zodpovednosť
Neasertívny človek v sebe často nesie detské presvedčenia ako:
-
„Nesmiem sa dopúšťať omylov“
-
„Omyly sú zlé a spôsobujú druhým ľuďom problémy"
-
„Keď sa dopustím omylu, mal by som sa cítiť previnile“
-
„Je veľmi pravdepodobné, že potom budem robiť ďalšie omyly a problémy“
-
„A teda si nedokážem poriadne poradiť alebo dôjsť k správnemu rozhodnutiu“
-
„Moje konanie a rozhodnutia by mal kontrolovať niekto iný, aby som už nepôsobil problémy, tým môžem napraviť všetko zlé čo som vykonal“
Na základe týchto presvedčení sú chyby partnera „zlom“ a teda je potrebné ich odčiniť (väčinou tým že urobíte niečo čo poškodená strana chce aby ste urobili).
Napríklad v situácii keď partner pomáha partnerke s účtovníctvom a príde na to že chýbajú nejaké informácie, môže jej to oznámiť neasertívne s vyčítavým tónom: „Už zase si zabudla zapísať informáciu o šeku“ alebo asertívne „To sa mi nepáči a chcem aby si bola starostlivejšia“.
Neasertívna partnerka, ktorá nechá partnera vynášať súdy nad svojim chovaním:
-
popre omyl
-
dá dôvody
-
zľahčí a spochybní dôležitosť tej chyby a tým donúti partnera aby – potlačil pocity ktoré v ňom jej chyba vyvoláva a tým pádom ju nemal rád alebo – aby vystupňoval konflikt v boj a neasertívne tým vyjadril pocity hnevu
-
ospravedlní sa za to že urobila chybu a bude sa veľmi neochotne cítiť zaviazaná mu to nejako vynahradiť
Dosť asertívna partnerka na to, aby svoje omyly posúdila sama odpovie niečo ako: „Máš pravdu. To odo mňa bolo hlúpe, že som na to zase zabudla a pridala ti prácu.“
Asertívne tým hovorí že skutočne urobila tú chybu, ktorá mu skomplikovala život a nebojí sa to priznať. Rovnako ako iní ľudia aj ona robí chyby.
Podobný príklad z firemného prostredia by bola výčitka nadriadeného zamestancovi: „Už zase si to zabudol zadať do systému“.
Neasertívny zamestnanec, ktorý nechá nadriadeného vynášať súdy nad svojim chovaním:
-
Popre omyl – „Veď som hovoril že to tam zadám neskôr“.
-
Dá dôvody – „Ešte som nemal školenie a nevedel som ako na to“.
-
Omyl zľahčí – „Veď to potrebujeme až ku koncu mesiaca“.
-
Ospravedlní sa – „Je mi to ľúto, budem dnes pracovať dlhšie a dorobím to“.
Dosť asertívny zamestnanec na to, aby svoje omyly posúdil sám odpovie niečo ako: „Skutočne som to tam zabudol zadať, čo ti asi ako človeku zodpovednému za moju prácu prinieslo problémy a nebojím sa to priznať. Rovnako ako iní ľudia aj ja robím chyby.“
VI: Máte právo povedať "neviem"
Základom tohto práva je vaše asertívne právo vynášať súdy o tom čo chcete robiť, bez toho aby ste museli nutne vedieť všetko, než niečo začnete robiť.
Keby ste zakaždým spytovali samých seba, aké všetky možné výsledky váš čin prinesie, je pravdepodobné že sa vám toho veľa nepodarí dosiahnuť. A to môže byť cieľom manipulátora.
Ak sa k vám iný chová, ako keby ste mali vedieť presné výsledky toho čo sa stane, keď budete robiť to čo chcete, potom manipulátor predpokladá že vo vás sídli toto detské presvedčenie:
-
„Mal by som mať odpovede na všetky otázky na možné dôsledky mojich činov, pretože keď tieto odpovede nepoznám, nie som si vedomý problémov, ktoré spôsobím iným ľuďom.“
-
„Teda som nezodpovedný a je treba, aby ma niekto iný kontroloval.“
Príkladom by mohla byť situácia keď sa partner pýta partnerky, ktorá robí veci tak ako chce ona: „Ako si myslíš že by dopadla táto zem ak by sa každý rozhodol že je svojím vlastným sudcom ?“
Z partnerovej strany ide o pokus aby sa cítila hlúpa a nevedomá a tým pádom neschopná sa za seba rozhodovať. Neasertívne zareaguje partnerka tak, že sa pokúsi odpovedať. Asertívne odpovie niečo ako: „Neviem. Čo by sa stalo ?“.
S nenápadnou formou manipulácie založenou na detskom presvedčení, že sa po mne žiada aby som vedel odpoveď na každú otázku, sa môžeme stretnúť v otázkách ako:
-
„Čo by sa stalo keby ... ?“
-
„Ako by bolo tebe, keby ... ?“
-
„Aký kamarát, človek, partnerka by urobil niečo také ?“
Pravdou je že nikto nemusí poznať všetky a možno ani žiadne dôsledky svojich činov. Manipulátor nech si o týchto dôsledkoch špekuluje.
VII: Máte právo byť nezávislý na priateľstve druhých, skôr než s nimi začnete jednať
Ak si myslíte že potrebujete priazeň niekoho ako kamaráta, vystavujete sa manipulatívnemu vplyvu, keďže vaša potreba priazne rozhoduje.
V skutočnosti nepotrebujete priazeň druhých ľudí na to, aby ste s nimi jednali efektívne a asertívne.
Ako ľudia nie sme príliš dobré osamotené ostrovy ale sme veľmi dobré polostrovy, tým že sme skutočne citliví len na potreby ľudí ktorí sú nám veľmi blízki. So všetkými ostatnými môžme jednať efektívne a asertívne bez potreby napĺnať ich potreby.
Ľudia vám odoberú priazeň len vtedy, keď sa im to vyplatí. Ak to ovplyvní vaše správanie, stáva sa to mocným nástrojom manipulácie a tá osoba to využije znovu. Napríklad ak partnerka odoberie svoju priazeň, stále to môže byť dobrá dovolenka či večer.
Ak odobratie priazne druhej osoby ovplyvní vaše správanie, pravdepodobne vo vás sídlia tieto detské presvedčenia:
-
„Neprežijem osamote.“
-
„Musím mať priazeň ľudí okolo seba a ak mi tú priazeň nedajú, môžu ma odradiť od čohokoľvek. Potrebujem spoluprácu iných aby som prežil. Je veľmi dôležité aby ma druhí mali radi.“
Príkladom takýchto manipulatívnych viet môže byť napríklad veta dospelého k dieťaťu ako: „Keď v tom budeš pokračovať, strašidlo ťa zje“ (čo znamená asi toľko ako „nebudem ťa mať viac rád a neochránim ťa“).
Dospelí dospelému zase povedia niečo ako: „Budem si pamätať že“ (a teda „nebudem ťa mať viac rád a možno sa raz k tebe vrátim“)
Ak máte tieto detské presvedčenia, ste citliví a cítite sa úzkostliví v reakcii na vety ako „Zapamätám si že“ „Budeš ľuťovať že“ „Začne byť zima v pekle skôr ako ...“, ktoré všetky signalizujú odobratie priazne voči vám.
Ako úzkostliví dospelí uvažujete ako keď ste boli bezbranné dieťa a potrebovali ste priazeň a kamarátstvo všetkých naokolo, aby ste boli v bezpečí a šťastní. V tom čase to bola platná detská potreba, ale v dospelom živote nemá viac opodstatnenie.
Na vetu ako „Budem si pamätať že...“ asertívne a teda s vedomím, že sami dokážete rozhodnúť o tom, či potrebujete priazeň iných, zareagujete napríklad ako: „Nerozumiem, prečo si to zapamätáš ?“ „Nerozumiem, znie to ako že ma nebudeš mať viac rád.“, neasertívne sa budete snažiť danú situáciu riešiť a urovnať.
Iným príkladom môže byť otázka od známych „Nepôjdeš s nami cez víkend niekam na výlet ?“.
Neasertívne si vymyslíte „dobrý“ dôvod, ktorý nedovolí druhému cítiť sa nahnevaný, odmietnutý a neprestane vás tak mať rád, napr. „Musím čakať na opravára, či nepríde cez víkend opraviť pračku.“
Asertívne sami posúdite, či pre to ako sa správate, potrebujete priazeň iných a odpoviete niečo ako: „Nie, necítim sa na to tento víkend. Skúsime to inokedy ?“
Problém s tým povedať nie je často spojený s tým, že si myslíme že:
-
Druhá osoba je príliš slabá aby sa vyrovnala s odmietnutím a bude urazená.
-
Vzťah je nemožné udržať bez 100 percentnej zhody.
V zásade platí, že „nikdy nebudete milovaní, keď nemôžete riskovať že vás ľudia nebudú mať radi“. A pri tom ako budete s inými ľudmi jednať, im niekedy proste ublížite. Taký je život.
VIII: Máte právo správať sa pri rozhodovaní nelogicky
Deťom by sa logika dala vysvetliť ako niečo, čo druhí ľudia používajú, keď chcú dokázať, že sa mýlite. A je pravdepodobné že by jej význam pochopili.
Za neasertívnym jednaním pod vplyvom logických argumentov bývajú detské presvedčenia ako:
-
„Je treba poskytnúť dobré dôvody k tomu, aby som odpravedlnil moje priania, cieľe a činy.“
-
„Musím sa riadiť logikou, lebo tá dokáže posúdiť všetko lepšie, než by to dokázal ktokoľvek z nás.“
Príkladom môže byť situácia, keď študijný poradca na vysokej škole radí študentovi, aby si zapísal len tie predmety, ktoré mu pomôžu čo najskôr doštudovať, čo prinesie dotácie pre školu. Logickým argumentom je, že „nepotrebné“ predmety mu nepomôžu v tom aby doštudoval včas a zohnal si dobré miesto.
Neasertívne dovolí študent poradcovi, aby za neho logicky rozhodol predmetoch ktoré si vyberie, dokončí školu tak skoro ako sa dá a v tom horšom prípade sa postaví do radu na úrad práce.
Asertívne poradcovi odpovie niečo ako: „To je pravda, možno takto strávim v škole viacej času, ale aj tak si chcem zapísať viac tých prednášok, ktoré ma zaujímajú“.
V prípade partnerského zväzku môže ísť o logické manipulácie poukázaním na negatívne dôsledky toho, keď sa partner-ka chystá urobiť to čo chce.
Príkladom by mohli byť vety ako: „Hrozne sa pri tom unavíme“ alebo „Zajtra musíme skoro vstávať“.
Manipulátor sa chová nápomocne, altruisticky a logicky a nehovorí o tom čo by chcel robiť namiesto toho, čo sme navrhovali. Parner-ka ako obeť manipulácie sa cíti hlúpa, nevedomá a vinná za to že vôbec niečo také nelogické navrhla a neasertívne neurobí to, čo urobiť chcela (napr. nepôjde na túru, na ktorú chcela ísť, alebo si neostane posedieť s kamarátmi dlhšie). Na druhej strane ak partner-ka asertívne rozhodne o tom, že sa nemusí riadiť logikou a dokáže sama lepšie posúdiť svoje správanie, odpovie niečo ako „To je pravda, možno sa unavím, ale aj tak chcem ísť na ten spoločný výstup na kopec.“ a „To je pravda, zajtra musím skoro vstávať, ale dnes večer si chcem posedieť s kamarátmi dlhšie“.
Konať logicky neznamená nutne že problém vyriešite. Jednať logicky znamená že obmedzíte svoje konanie na hranice tých vecí, ktorým rozumiete, pričom riešenie problému môže ležať mimo tieto hranice.
IX: Máte právo povedať „nerozumiem“
Nie vždy chápeme čo má ten druhý na mysli, alebo čo po nás chce. Nikto z nás nevie dobre čítať myšlienky iných. Ostatní nami môžu manipulovať, aby sme urobili to, čo chcú oni. Robia to tak, že naznačujú, robia narážky, navrhujú a jednajú tak, ako keby oprávnene očakávali, že pre nich niečo urobíme.
Za citlivosťou na takúto manipuláciu druhými bývajú detské presvedčenia ako:
-
„Ak máme všetci pohromade žiť v súlade, musím predvídať potreby iných ľudí a byť k nim vnímavý.“
-
„Čaká sa odo mňa, že budem chápať, aké tie potreby sú a že nebudem spôsobovať druhým ľuďom ťažkosti tým, že by som ich žiadal, aby mi ich potreby podrobne predstavili.“
-
„Ak ich nechápem, bez toho aby mi druhí museli stále hovoriť čo chú, niesom schopný žiť v súlade s inými a som buď nezodpovedný alebo hlúpy.“
S takouto manipuláciou sa stretávate denne – sú to ublížené, rozhnevané pohľady či významné mlčanie ľudí okolo nás. Tieto pokusy o manipuláciu väčšinou nasledujú po konflikte, keď ste urobili niečo, čo sa druhému nepáči.
Manipulátor za vás vynesie súd, že:
-
vy ste ten kto robí niečo „zle“
-
vy „by ste mali“ intuitívne chápať, že je s vaším konaním nespokojný
-
vy „by ste mali“ automaticky pochopiť, aké vaše konanie jeho nespokojnosť vyvolalo
-
mali by ste kvôli tomu zmeniť toto konanie tak, aby sa už necítil „ublížený“ alebo „rozhnevaný“
Ak mu dovolíte, aby vyniesol len vám náležiace rozhodnutie o tom, že ste mali automaticky chápať čím sa ho dotknete, je pravdepodobné, že budete robiť veci, aby ste odčinili jeho „ublížené“ či „rozhnevané“ pocity.
Príkladom by mohla byť situácia keď prídete nad ránom domov a partner/ka sa s vami celý deň nerozpráva.
Neasertívne prijmete partnerovo/partnerkine rozhodnutie o tom, že by ste mali automaticky chápať, čo je s ním a budete sa správať tak, aby ste odčinili jeho „ublížené“ alebo „rozhnevané“ pocity.
Asertívne sami rozhodnete o tom, či by ste mali automaticky chápať, čo je s ním a keďže neviete prečo sa s vami nerozpráva, opýtate sa ho, ako sa má alebo to neriešite.
X: Máte právo povedať „je mi to jedno“
Ak sa k vám iný chová, ako keby ste mali chcieť svoje správanie neustále zlepšiť, potom manipulátor predpokladá že vo vás sídli toto detské presvedčenie:
-
„Ako človek niesom dokonalý ale mal by som usilovať o dokonalosť. Keď niekto poukáže na to že by som sa mal zlepšiť, je skutočne mojou povinnnosťou to poslúchnuť. Keď to neurobím, som skorumpovaný, lenivý a nestojím za nič, tým pádom si nezaslúžim ničij rešpekt ani ten vlastný.“
Príkladom manipulácie založenej na tomto presvedčení by mohla byť situácia, keď vám partner/partnerka povie: „Vždy nechávaš oblečenie po celom dome. To nikdy nechceš robiť veci lepšie ? Trošku sa zcivilizovať ?“
Pokiaľ padnete do pasce, „že by ste mali“ chcieť zlepšiť svoje chovanie (podľa toho ako vám druhý svojvoľne určí, čo znamená polepšenie), potom sa cítite nútený neasertívne podávať vysvetlenie prečo takto nechávate oblečenie, či chodíte neskoro domov.
Keď si ale asertívne tvoríte vlastné súdy o tom, či sa chcete zlepšiť alebo nie, tak by vaša asertívna reakcia mohla byť niečo ako: „Uvedomujem si, že by som mal veci udržiavať vo väčšom poriadku, ale niekedy mi to je proste jedno. Keď sa pokusíš nenaštvať sa na mňa zakaždým, keď urobím niečo, čo sa ti nepáči, pokúsim sa ja neštvať zakaždým, keď ma nahneváš. Len mi to zakaždým povedz a aj ja ti to poviem.“
Je to teda manipulácia, keď vás druhý neustále upozorňuje na to, ako by sa vaše správanie mohlo zlepšiť. Napríklad kolega v predajni neustále upozorňuje druhého kolegu, že by mohol krajšie upraviť výklad.
Táto manipulácia, ktorá produkuje presvedčenie, že by ste sa mali chcieť sami polepšiť býva málo nápadná.
Jediným spôsobom na jej zastavenie je opýtať sa seba samého, či som so svojou osobou alebo výkonom skutočne spokojný a až potom urobiť vlastné rozhodnutie, či si na tom prajem niečo meniť alebo nie.
Iným príkladom by mohla byť situácia, keď vám váš/vaša partner/partnerka vyčíta:„Vždy sa vraciaš nad ránom domov. To nikdy nechceš začať normálne žiť ? Správať sa trošku viac dospelo ?“
Ak ste presvedčení, že by ste mali usilovať o dokonalosť, budete sa cítiť nútení neasertívne podávať vysvetlenie, prečo tak neskoro chodíte domov.
Ak sa sami seba opýtate, či by ste mali usilovať o dokonalosť a asertívne sami rozhodnete, či ste so svojimi príchodmi domov spokojní, môžte tak potom urobiť vlastné rozhodnutie, či si na tom prajete niečo meniť alebo nie.
Poznámky pod čiarou
Zdrojom pri písaní tohto článku mi bola kniha:
Smith, M.J. (1975) When I say no. I feel guilty. New York: Bantam Books
