Niektoré veci sa nedajú zabudnúť – hoci by sme chceli. Nehoda, násilie, strata, zrada. Telo si to pamätá, aj keď hlava chce ísť ďalej. A to pamätanie bolí.
Cvičenie: krok za krokom cez traumatický zážitok
Opíšte priebeh udalostí zvonku, akoby ste sa na ne pozerali ako divák. Čo sa stalo pred tým? Kde sa to stalo? Kto bol prítomný? Čo nasledovalo?
Zatiaľ len fakty – nie pocity, nie hodnotenie.Prečítajte si, čo ste napísali. Ste v poriadku? Ak sa cítite zaplavenší alebo otupení – zastavte sa. Nájdite bezpečné miesto a vráťte sa zajtra.
Cvičenie nesmie byť silou. Bezpečie má prednosť.Teraz dopíšte: čoho ste sa báli? Čo ste cítili v tele? Čo bolo najhoršie?
Prečítajte si to. Všimnite si, čo sa deje teraz, keď to čítate.Predstavte si, že vidíte situáciu zvonku. Seba v nej. Čo ste vtedy cítili a čo ste potrebovali, aby sa stalo? Čo by ste povedali osobe zodpovednej za to, čo sa stalo?
Ak cítite ochranný hnev alebo smútok – nechajte ho pôsobiť. Napíšte, čo chcete urobiť alebo povedať.Prečítajte si celý text. Ak napadnú nové veci – dopíšte ich.
Chcete sa o tom s niekým porozprávať? Vyhľadať pomoc? Pokračovať v ďalších cvičeniach?
Aj keď je odpoveď „neviem" – je to v poriadku. Prišli ste k tomu. To samo o sebe znamená veľa.Z tej bolesti sa dá dostať von
Aj z tých najbolestivejších zážitkov sa dá urobiť niečo zvládnuteľné. Nie vždy vlastnými silami – ale je to možné.
Nie ste to, čo sa vám stalo. Ste človek, ktorý to prežil – a ktorý sa rozhodol na to pozrieť. To je veľa.
Ak to nedokážete urobiť sami – prosím, nevzdávajte to
Trauma si zaslúži sprievodcu. Ak sa cítite stratení, ozvite sa mi – som tu a s traumou pracujem každý deň.
Chcete sa pred prácou s traumou najprv upokojiť?
Pozrite si cvičenie na prijatie starostlivosti a súcitu – dobrý štart pred ťažkejšou prácou.
Prejsť na cvičenie →Vypočuť si tento článok ako podcast