Sebasúcit
Keď je vám ťažko, existuje niekoľko spôsobov, ako si pomôcť. Na jednej strane sa môžete rozhodnúť nepovoliť si a neprijať to, čo cítite. Navonok to môže vyzerať ako znehodnocovanie vašich zážitkov („Toto nie je dôležité, zameraj sa na niečo iné!“). Môže to tiež vyzerať tak, že sa stanete sebakritickými a budete na seba kvôli vašej bolesti útočiť („Daj sa dokopy, nebuď taká padavka !“). Aj znehodnocovanie aj kritiku toho, čo cítite, môžete v tej chvíli vnímať ako pokus posunúť sa vpred. Žiaľ, je to veľmi demotivujúce a zahanbujúce, ak vám niekto vyhovára alebo vám nedovolí cítiť to, čo skutočne cítite. Skôr ako by ste si takto pomohli s riadením vášho života, skončíte týmto prístupom k sebe kopajúc do seba, zatiaľ čo už dávno ležíte na zemi.
Ďalším spôsobom, ako sa vyrovnať so svojimi emóciami, je sebaľútosť, ktorá sa určitým spôsobom postará o bolesť plynúcu z emócií bez toho, aby ste za ne museli prevziať zodpovednosť. Sebaľútosť je často charakterizovaná tým, že prežívate svoje emócie ako spôsobené niekým iným („Rozčuľuješ ma“ namiesto „Hnevám sa, keď toto robíš“). Ak ku svojim emóciam nebudete pristupovať ako k vašej súčasti (svoje emócie budete považovať za informácie o sebe vo svete), riskujete, že zodpovednosť za svoje emócie prenesiete na ostatných. Ďalším problematickým aspektom sebaľútosti je, že vaše pocity sú vtedy často vnímané ako niečo jedinečné a osobné, čo môžete pochopiť iba vy („Som to len ja, kto má tieto zážitky a nemôžete pochopiť, aké bolestivé to je“). Je to problematické, pretože sa potom pripravujete o možnosť získať porozumenie a útechu od ostatných.
Medzi týmito dvoma spôsobmi - neprijímaním vašich emócií, či sebakritikou za ich prežívanie a prežívaním sebaľútosti - môžete nájsť súcit so sebou samým. Sebasúcit spočíva v tom, že dovolíte svojim pocitom byť vtedy a tam, kedy a kde sa objavia, a uvítate ich s údivom, zvedavosťou a potvrdením. Keď ste sebasúcitní, v skutočnosti robíte niekoľko vecí:
-
Necháte emóciu byť tak, ako sa objaví.
-
Snažíte sa pochopiť emóciu a porozumieť tomu čo sa stalo.
-
Potvrdíte, že je pochopiteľné a ľudské cítiť sa práve takto.
-
Snažíte sa vyjadriť slovami to, čo potrebujete.
„Teraz som smutný a dovolím si to. Som smutný, pretože mi chýba mama. Niet divu, že mi chýba, pretože pre mňa veľa znamenala. Prial by som si mať niekoho, s kým by som sa mohol porozprávať. Potrebujem útechu a podporu!"
Ak si chcete nacvičiť váš sebasúcit, môžte kliknúť sem a urobiť si cvičenie, ktoré je o tom, ako sa upokojiť dovoliť si súcit so sebou samým.
Cítite sa byť teraz zaplavený panikou alebo silnými emóciami ? Kliknite tu!
Tento článok je prekladom článku zo stránky emotioncompass.org
