Niečo vás bolí. Možno ste urobili chybu. Možno vás niekto sklamal. Možno sa len necítite dobre a neviete prečo.
A čo urobíte? Veľmi pravdepodobne jedno z dvoch: buď si hovoríte „daj sa dokopy, neblázni" – alebo sa topíte v bolesti a máte pocit, že nikto netrpí viac než vy.
Tri spôsoby, ako reagujeme na vlastnú bolesť – a prečo dva z nich nepomáhajú
Keď nám je ťažko, väčšina z nás siahne po jednom z týchto troch prístupov. Len jeden z nich skutočne funguje:
Na prvý pohľad to vyzerá, že sa povzbudzujete, ale v skutočnosti sa ešte viac zrážate dole. Výsledok: hanba a paralýza.
Uzatvára vás do bubliny, kde vás nikto iný nemôže pochopiť ani vám pomôcť. Výsledok: izolácia a stagnácia.
Dovolíte bolesti byť – bez dramatizácie aj bez odsudzovania. A potom sa môžte pohnúť ďalej.
Sebasúcit nie je rozmaznanosť – je to presný opak
Veľa ľudí sa bojí, že ak budú k sebe súcitní, prestanú sa snažiť. Že sa stanú lenivými alebo slabými.
Ale je to presne naopak. Sebakritika paralyzuje. Sebasúcit dáva energiu na to, aby ste vstali a skúsili to znova.
Predstavte si priateľa, ktorý urobil chybu. Povedali by ste mu: „Si idiot, ako si to mohol urobiť?" Nie. Povedali by ste mu: „To bolí. Je pochopiteľné, že si to tak cítil. Čo teraz môžeš urobiť?" Sebasúcit je presne toto – len voči sebe samému.
Ako sebasúcit v praxi vyzerá – štyri kroky
Sebasúcit nie je len pocit. Je to konkrétny postup, ktorý sa dá naučiť:
Nesnažte sa ju potlačiť ani odohnať. Len ju nechajte existovať — „Teraz som smutný a je to v poriadku."
Čo sa stalo? Čo to pre vás znamená? Emócia nie je náhodná — hovorí o niečom, na čom vám záleží.
Nie ste slabí ani pokazení. To, čo cítite, cítia aj iní ľudia v podobných situáciách. Nie ste v tom sami.
Nie čo by ste mali chcieť — čo naozaj potrebujete. Oddych? Porozumenie? Niekoho, s kým sa porozprávate? Objatie?
Takto to môže vyzerať v praxi:
Sebasúcit sa dá trénovať – aj keď ste naň celý život nemali priestor
Mnohí ľudia vyrastali v prostredí, kde súcit so sebou nebol povolený.
Kde sa hovorilo: „Neplač", „Daj sa dokopy", „Iní majú horšie."
Ak ste tak vyrastali, sebasúcit vám bude spočiatku pripadať cudzo –
možno dokonca nepohodlne. To je normálne.
Dá sa to naučiť.
Postupne, krok za krokom, s trochou trpezlivosti voči sebe.
Kde začať – hneď dnes
Nabudúce, keď vás niečo zabolí alebo urobíte chybu, skúste sa zastaviť a položiť si tieto tri otázky:
„Čo teraz cítim?" — nie čo si myslíte, že by ste mali cítiť.
„Je pochopiteľné, že to takto cítim?" — takmer vždy je.
„Čo teraz potrebujem?" — a skúste si to naozaj dať.
Ak chcete pracovať na sebasúcite hlbšie a s odbornou oporou, som tu pre vás.
Chcete si nacvičiť sebasúcit krok za krokom?
Máme pre vás cvičenie priamo na to – ako sa upokojiť a dovoliť si súcit so sebou samým.
Prejsť na cvičenie →Vypočuť si tento článok ako podcast