Primerané stanovenie si hraníc

Deti potrebujú od rodičov pomoc rôznými spôsobmi. Okrem veľkých dávok lásky, súcitu, dobrých chvíľ a povzbudenia, potrebujú tiež zdravé nastavenie hraníc, aby vedeli, čo je v poriadku robiť a čo nie. Potrebujú pravidlá ! Pravidlá si ale vyžadujú aj pomoc s ich dodržiavaním a to je kľúčom k primeranému stanoveniu hraníc.

Primerané nastavenie hraníc obsahuje tri hlavné zložky:

  1. Jasnosť - že dieťaťu je daný jednoduchý a jasný odkaz o tom, že hranica bola stanovená.

  2. Opatera - aby bolo o dieťa postarané v jeho emocionálnych reakciách na tieto hranice.

  3. Vysvetlenie - že dieťa dostane adekvátne vysvetlenie, prečo bola hranica stanovená.

Stanovenie hraníc často vedie k emocionálnym reakciám ako u dieťaťa tak aj u dospelého. Stanovenie hraníc spôsobom, ktorý nevedie k zbytočným konfliktom a bolestivým zážitkom, môže byť preto náročné. Niekedy ale v stanovení hraníc ako rodičia zlyhávame - a je to tak v poriadku. Keď si všimnete, že ste nenastavili hranice dostatočne dobre, môžete zvážiť, či sa svojmu dieťaťu chcete ospravedlniť za to, ako ste tú situáciu zvládli. Ak si chcete prečítať o tom, ako sa ospravedlniť emocionálne primeraným spôsobom, kliknite sem.

Tu je niekoľko tipov, ktoré vám môžu byť užitočné pri primeranom nastavovaní si hraníc:

Naučte sa koučovanie emócií

Aj keď hranice nastavíte perfektne, vaše dieťa bude pravdepodobne mať emocionálne reakcie na toto nastavenie hraníc. Tieto emocionálne reakcie môžu byť vhodné na zoznámenie sa s emocionálnym koučingom a zároveň uchovanie si hraníc. Kliknite sem pre ďalšie informácie o emocionálnom koučingu.

Vyberajte si svoje bitky

Ak stanovíte príliš veľa pravidiel a hraníc, stane sa z toho práca na plný úväzok, pre vás aby ste ich určili a pre vaše dieťa aby ich dodržalo, pričom zostane malý priestor na ďalšie dôležité veci v rodičovstve. Skúste sa zamyslieť nad tým, ktoré zo vaších hraníc a pravidiel sú dôležité a ktoré by ste mohli posunúť.

Buďte konkrétni

Mnoho rodičov bojuje s tým, ako byť pri komunikovaní hraníc svojmu dieťaťu konkrétni. Mnoho rodičov napríklad používa frázy: „Buď opatrní!“, „Nerob taký neporiadok“, „Prestaň s tým!“ Pre deti to nie sú jasné a ľahko zrozumiteľné správy. Chýba im konkrétnosť v tom, čo vlastne majú robiť. Buďte konkrétnejší v tom, čo chcete, aby vaše dieťa robilo alebo nerobilo. Ak napríklad vaše dieťa nesie príliš veľa predmetov, ktoré by mu mohli spadnúť na podlahu, povedzte: „Chcem, aby si odložil ten pohár, skôr než budeš pokračovať.“ alebo: „Chcem, aby si odložil svoje topánky do police, prosím.“

Skúste byť dôslední

Mnoho rodičov stanovuje veľa pravidiel a hraníc bez toho, aby ich následne dodržiavali. Ak ako rodičia stanovujeme pravidlá a hranice bez toho, aby sme ich dodržiavali, môže to byť pre deti mätúce. Radšej zvoľte menej pravidiel a riaďte sa nimi.

Nebuďte strnulí

Hranice majú byť vodítkom k želanému správaniu, nie demonštráciou moci. Ak vidíte, že vaše dieťa nie je schopné dodržiavať pravidlá a dostávate sa do zbytočných konfliktov, skúste sa s dieťaťom stretnúť na pol ceste tým, že nájdete riešenie, ktoré zachová niektoré dôležité hranice a zároveň dá možnosť vyjadriť sa k nim aj dieťaťu. Ak ste napríklad stanovili limit jedného pohára sódy a vaše dieťa je unavené a „skuuuutočne smädné“, povedzte: „Povedal som jeden pohár, ale keďže si taký smädný, môžeš sa ešte trochu napiť.“.

Nechajte vášmu dieťaťu možnosť zachovať si tvár

Najmä pre trochu staršie deti to môže byť ponižujúce, keď im rodičia stanovia hranice. S pribúdajúcim vekom by deti mali mať stále viac možnosť vyjadriť sa k hraniciam a pravidlám. A hoci sú hranice stále dôležité, je tiež dôležité, aby dieťa malo stále viac skúseností s určovaním si vlastných pravidiel. Potrebujú, aby sa necítili bezmocní a zahanbení, a musia si precvičiť, ako ovplyvňovať svoje okolie a cítiť sebapresadenie. Najlepším spôsobom, ako môžete vašim dospievajúcim deťom umožniť zachovať si tvár, je uvedomiť si, že sú už väčšie a môžu sa viac rozhodovať sami, a zároveň im tlmočiť vaše obavy a zachovať dôležité hranice.

Dýchajte ! A porozprávajte sa o tom potom

Neprehrali ste, aj keď vami stanovená hranica nebola dodržaná. Najmä pri tínedžeroch je dôležité vedieť, že hranice budú nimi testované. Ak sa situácia vyhrotí, dýchajte a urobte si prestávku. Deti sa naučia veľa o hraniciach tým, že sa o nich budú mať možnosť rozprávať po tom, ako tie najnahnevanejšie pocity ustúpili. Pamätajte si, že hranice nie sú o každej udalosti, ale o tom, ako sa premietnu do budúcnosti. V časoch pokoja je hovoriť o hraniciach jednoduchšie. A vždy dostanete druhú šancu !

Osvojte si svoj rodičovský štýl

Máte tendenciu byť príliš tolerantní alebo príliš strnulí ? Uvedomte si svoje tendencie a pracujte so svojimi vlastnými výzvami s nimi súvisiacimi. Možno vám budú užitočné aj ďalšie cvičenia na tejto stránke, napríklad: Môj rodičovský štýl a interakcia s mojím dieťaťom.

POMOC!

Cítite sa byť teraz zaplavený panikou alebo silnými emóciami ? Kliknite tu!

Tento článok je prekladom článku zo stránky emotioncompass.org